História
Blatné ( bývalá Šarfia) sa nachádza v trojuholníku medzi Sencom (5 km severnejšie), Trnavou (15 km) a Pezinkom či Modrou (13 km). Prechádza ňou výššinná terasa, najvýznamnejšia na juhozápadnom Slovensku z hľadiska starovekej histórie. Obec je výnimočná práve tým, že je hranicou medzi Podunajskou a Malokarpatskou oblasťou - terasa ju delí na juhovýchode na nekonečné roviny a na severozápade zvlnené pahorkatiny v histórii známe ako vinohradnícke oblasti.
V minulosti bola známa pod rôznymi modifikáciami názvu Šarfia – Sarfew , Sarfev, Sarfeo, Ssarfia, Scharfing, Sarfö, ale i v časoch ponemčovania ako Heltendorf či Haldendorf. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245 (falzum), kde sa spomínajú hranice obce a v neskorších z roku 1259 sa spomínajú aj prví známi vlastníci majetkov v Blatnom.
Má bohatú históriu siahajúcu do obdobia mladšej doby kamennej do rokov 5 300 – 5500 pred Kristom.
Po páde Veľkej Moravy sa tu usadzovali Maďari. V čase tatárskeho plenu a neskôr tureckého vpádu v prvej polovici 16. storočia bola viackrát vypálená tak tureckými, ako aj žoldnierskymi vojskami.
Po tatárskom ničení bola dosídlená prichádzajúcimi Nemcami a pred rokom 1558 Chorvátmi. Chorvátsky ráz dediny sa stratil pred koncom 18. storočia.
V stredoveku menila majiteľov až napokon sa v roku 1634 dostala do vlastníctva Pálfiovcov.
Najstaršou pamiatkou v obci je pôvodne gotický kostol zasvätený svätému Vojtechovi, ktorý sa spomína už v roku 1310. V roku 1561 bol renovovaný a v roku 1742-45 sa vystaval nový barokový kostol s čiastočne zachovaným gotickým murivom. Na jeho výstavbu prispel najmä gróf Pálfi. Po vyhorení v roku 1847 bol opravený a prefasádovaný. Okolo kostola je barokové oplotenie so vstupnou bránou.
